Konečne som si opäť bola sadnúť na „kávičku“. Príjemné, priateľsko-obchodné stretnutie. Asi to poznáte. Často riešime obchodné schôdzky v kaviarni, prípadne sú spojené aj s obedom.

Keď som tak sledovala ľudí okolo seba (nevynímajúc seba samú), prvé, čo spravíme, keď prídeme k stolu je takmer vždy… uhádnete čo? Vytiahneme mobil (tí šťastnejší iba jeden), potom odložíme kabát, sadáme si…

Koľkí z nás si dokážu mobil vypnúť a nechať v kabelke, v bunde alebo jednoducho niekde, kde naň nebudeme mať dosah? Vydržať 30 minút. Obyčajných 30 minút bez toho, aby sme sa pozreli na mobil, či nám niekto nepíše, či sa niečo snáď nestalo bez nášho vedomia. Ak aj by sa niečo stalo, čo s tou informáciou spravíme? Čo dokážeme s tou informáciou spraviť v kaviarni? Pri priateľovi, obchodnom partnerovi, s ktorým sme sa stretli, aby sme sa porozprávali?

Koľkí z nás?…

Biznis protokol hovorí, že mobil na stretnutí na stôl nepatrí. Ideme na stretnutie preto, aby sme sa s niekým STRETLI, boli s ním FYZICKY aj MYSĽOU. Je to neúcta voči nášmu partnerovi, ktorý tak isto ako my, má aj iné starosti, „iné veci“ na riešenie. Ale teraz prišiel za nami, na 30 minút, aby sa venoval NÁM.

Aký je v tomto prípade rozdiel medzi biznis etiketou (teda „obchodné“ rokovanie) a obyčajným stretnutím s priateľom? Podľa mňa žiadny. Ja si vážim rovnako svojich priateľov ako aj obchodných partnerov. Je jedno, či je to káva „obchodná“ alebo taká „obyčajná“ kamarátska.

Nikola