Nedávno som bol v Prahe na kurze Projektového riadenia. Z tohto kurzu som si neodniesol len veľa zaujímavých poznatkov z oblasti projektového riadenia, ale pri jednej z diskusií, ktoré často viedli aj do úplne iných vôd, sme sa dotkli aj budúcnosti práce ľudstva ako takej.

Nie každý chodil rád do školy, asi práve preto, že sme sa tam učili. Jednoducho sa nám učiť nechcelo. Časom (niekto na strednej, niekto na vysokej škole a niekto v štyridsiatke) sme ale prišli na to, že učiť sa je nevyhnutné a budeme to robiť celý život. Čo je ale dôležité, je skutočnosť, že tak, ako sa menia technológie, mení sa spoločnosť, procesy v organizáciách, pracovný trh, ba aj modely rozvoja ľudí.

Došli sme jednoznačne k názoru, že v budúcnosti budú pre ľudí v pracovnom procese najdôležitejšie tri veci: Flexibilita – Adaptabilita – Interdisciplinarita. Prečo je to tak?

Žijeme v časoch, keď väčšina detí, ktoré študujú na základných či stredných školách, budú pracovať v zamestnaniach, ktoré nie len že neexistujú, ale o mnohých sa nám ešte ani nesníva. Školy tápu a hľadajú odpovede, ako sa na tieto zmeny pripraviť. Reforma strieda reformu, ale hmatateľné výsledky nie sú. Ale nie kritizovať som chcel.

Vysoká škola nemá študenta naučiť všetko, vedieť dokonale teóriu, či už študujete techniku, prírodné vedy alebo spoločenské vedy.  Má ho naučiť rozmýšľať, samostatne pracovať, argumentovať, kriticky myslieť, hľadať a riešiť problémy a vedieť sa vynájsť. Vlastne toto všetko sa majú deti naučiť už na strednej, či ideálne na základnej škole. Samozrejme, že by sa dalo ísť aj ďalej, aj do formovania detí v predškolskom veku – či už v škôlke alebo v rodine.

Takže, keď sa pristihnete, že vravíte svojim deťom, tak ako ja, „decká nevymýšľajte“, tak sa nad tým pozastavte. A prídete na to, že je vlastne dobre, keď deti vymýšľajú, objavujú a skúmajú nové veci. Potom už len nájsť ten správny systém – nesystém, ako detskú kreativitu rozvíjať a nie ubiť. Áno viem, ľahko sa to píše, ťažšie realizuje a treba vynaložiť sizyfovskú námahu na uskutočnenie systémových zmien.

Nesmieme zabúdať na to, že vzdelávací systém musí byť o pár rokov popredu ako pracovný trh. Lebo ako som už spomínal v úvode, je treba deti pripraviť nie na to čo je, ale na to, čo bude. A najlepšie budú pripravení tí, čo sú flexibilní, vedia sa adaptovať na zmenu a majú interdisciplinárne vedomosti.

Martin